Paradoxne, vtedy aj klient dokáže prijať niektoré vlastné chyby a bloky. Ľahšie ich spracuje a dokonca úplne odstráni. „...ale mohol by si sa správať ako sa patrí. ...ale mohla by si schudnúť. ...ale nevyštudoval si VŠ.“ Adresát je zraňovaný, pretože chce byť milovaný dôležitým človekom. Miesto toho mu vytýka oblasti svojho Ja, ktoré blízka osoba nemá rada. Prvými bezpodmienečne prijímajúcimi bývajú naši rodičia. Hoci sme v detstve čosi vyparatili, nepochybovali sme o ich láske. Neskôr rodičov nahrádzajú kamaráti a pri troche šťastia životný partner. Nie len byť milovaný,...
Ako premýšľam, Rogers popisuje situáciu, kedy človek dostane lásku a úplne prijatie seba iným. Poznám však situácie, keď terapeuticky pôsobí opačný tok citov. Pred niekoľkými rokmi som na internáte usporiadal skupinové posedenie. Každý mal povedať svoj najkrajší zážitok. Odznela jedna veta, významu ktorej som porozumel neskôr a teraz o ňom píšem. „Najkrajší zážitok bol, keď som priateľke po dlhšom čase chodenia povedal, že ju ľúbim.“ Znelo. Vyjadril darovanie lásky, nie prijatie. Iným, presvedčivejším príkladom sú z ničoho nič zmenení muži. Niektorí prejdú silnou osobnostnou zmenou po narodení potomka. Síce ojedinele, ale z nevyrovnaných, popíjajúcich chlapov sa stanú starostlivý, láskyplný, ochranársky otcovia. Keďže som podobný zážitok nezažil, môžem si len domýšľať, čo sa vtedy deje. Čerstvý otec drží svoje dieťa. Malé, krehké a bezbranné nemluvňa, úplne odkázané na starostlivosť (zlobu alebo lásku) rodičov. Tento moment pravdepodobne v rodičovi roztopí hrádzu strachu zo zranenia zadržiavajúcu lásku. Rodič môže neobmedzene kvitnúť láskou k dieťati, pretože dieťa bezbrannosťou vytvára bezpečie. ...ale aj milovať uzdravuje.
Pravdivo Rogers opisuje jednu stranu mince, pretože každý potrebuje byť ľúbený taký aký je. Prekonať strach ľúbiť a žiariť láskou považujem za druhú stranu mince. Tú mincu vyrobil život z nezvyčajného materiálu. Z bezpečia.