V čom môže psychológia pomôcť. (Hľadanie istoty v sebe.)

Autor: Tomáš Juričkov | 1.4.2012 o 19:30 | (upravené 4.4.2012 o 17:15) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  69x

Rozumieme ľudskej duši, aspoň teoreticky vieme, čo znamená dobrý život, ako vyzerá, čo je to zdravie, ako sa človek cíti, vedeli by sme zadefinovať aj podmienky potrebné na dosiahnutie zdravia a tí šikovnejší z nás vedia terapiou a v bežnom živote navodiť uzdravujúce zmeny. Samozrejme v rámci svojej práce, vedeckých výskumov a v kontakte s klientom sa snažíme tieto ideály dosiahnuť. Chýba mi však väčšie vtiahnutie psychológov do celospoločenskej diskusie o cieli jedinca a spoločnosti, ktorý by sme mohli napĺňať.

Otázka stojí, čo by malo byť jedným z cieľov psychológov ale aj spoločnosti? Zatiaľ odpoviem v náznaku: Všeobecný pohľad na prácu psychológa je pomôcť vyriešiť problém. Presnejšie povedané, psychológ poradí, ako ťažkosti a osobnú nepohodu riešiť.

Uvediem príklad, naznačujúci zásadnú oblasť nedostatku na Slovensku.

Základné heslo predvolebnej kampane Smeru znelo: „Istoty.“ Sú prirodzenou súčasťou s potrebou každého človeka na Zemi. Potrebujeme istotu rodičovskej lásky, zázemia, istotu stáleho príjmu a ďalšie. Chýbajúce istoty spôsobujú stres, konflikty, depriváciu, následne kolaps a psychické ochorenia. Otázka stojí: Kde hľadať istoty? Prečo dospelý človek nenachádza dostatočné istoty v sebe a potrebuje ich od politického subjektu? Pretože ich v sebe nevidí, pretože je zvyknutý na pomocnú ruku. Zdravé sebavedomie, primeraná viera vo vlastné sily znižuje potrebu istôt z vonku. Ich poskytovateľ sa snaží vytvoriť nadradený (do istej miery od poskytovateľa závislý) vzťah.

Spôsobov, ako priviesť klienta k vyššej sebadôvere, nezávislosti a nachádzaniu pozitívnych sebazdrojov je niekoľko. Z charakteru vzťahu klient – psychológ najmenej vedie k autonómii kognitívne-behaviorálny prístup. Psychológ vytvára nadradený vzťah, akoby najlepšie vedel, čo klient potrebuje. Nástrojmi zmeny správania sú vhľad, kontrola dodržiavania úloh, odmeny želaného správania. Posledné dva sú prejavom dominancie psychológa vo vzťahu ku klientovi. Kognitívne-behaviorálny prístup žne úspech aj preto, lebo ľudia sú zvyknutí na nesamostatnosť. Rovnaký model vzťahu človek prenáša do viacerých oblastí života.

Závislosť od istôt niektorého z politikov alebo inej autority, utvrdzovať sa a počúvať, čo nám hovorí vrchnosť, aby sme sa vedeli rozhodnúť. Presne toto na Slovensku nepotrebujeme. Potrebujeme veriť vo svoje zdravé vnútro, radosti, v schopnosť mať radi seba, ľudí a svet. Rovnako aj psychologické vedenie zvyšujúce klientovu nezávislosť prežívania, myslenia a konania.

Posunom zdroja istoty z prostredia do človeka by sa veľa zmenilo. Politika by nebola chápaná ako zdroj moci, ale služba, čo by prirodzene selektovalo ľudí orientovaných mocensky, pretože by nemali o miesta záujem. Boli by sme občiansky aktívnejší, nebáli by sme sa povedať svoj názor proti nespravodlivosti. Budeme svojskejší, spoločenskejší a tvorivejší v tvorbe užitočných teórii a vynálezov.

Vrátim sa k vete za úvodom: „psychológ poradí, ako ťažkosti a osobnú nepohodu riešiť“. „Psychológ poradí“ formulujem zámerne ako príklad direktívneho spôsobu vedenia a pasívneho očakávania pomoci zo strany klienta. Ten istý direktívno-pasívny vzťah sa cez istoty objavil v kampani Smeru. Ak nechceme, aby veľké množstvo voličov volilo direktívnych „spasiteľov“, nevyužívajme aj my rovnaké spôsoby vedenia klientov a pomáhajme im k samostatnosti. Buďme im barličkou, neťahajme ich za šnúrku ako psíky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?