Politické zručnosti predsedu Smeru.

Autor: Tomáš Juričkov | 17.2.2012 o 6:56 | (upravené 4.4.2012 o 17:10) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  34x

Všímam si zručnosti Róberta Fica a pokúšam sa ich kategorizovať. Zatiaľ som vytvoril tri kategórie. Prvú nazývam „Neznalosť?“, druhú „O čo mu vlastne ide?“ a tretiu „V čom je fakt dobrý“.

Hovorím „Neznalosť“ hoci pri pohľade na tie banálne skutočnosti, mi na um prichádza „Manipulácia“.

Neznalosť?

- Vzhľadom na úspešný príchod veľkých automobiliek a ďalších firiem na Slovensko, potreboval Fico tému oslabujúcu ich význam. Preto prišiel s dividendovou palicou, chcel ňou biť zahraničné firmy a postaviť sa za „slovenské“ peniaze. Zdaníme dividendy, utekajú nám peniaze, kričal. A zostavil vládu. Nič sa nezmenilo. Ako je to možné? Pravdepodobne zistil, že na tok peňazí nemá žiaden dosah, zdaniť by mohol jedine firmy so sídlom na Slovensku. Teda hlavne slovenských podnikateľov.

- Ďalší z unikátnych tromfov boli ceny benzínu. Udivuje ma, že politik v jeho postavení nepoznal(?) cenotvorbu pohonných hmôt. Znovu volal ako zlacní, len mu dajte MOC. A zlacnel benzín? Už dávno musel vedieť, že máme jednu z najvyšších spotrebných daní. Samozrejme jej znížením by o peniaze prišla jedine štátna pokladnica. Nemal by čím splácať drahé diaľnice a nerozdeľoval by peniaze kade-tade. Ako sa v analýzach ukázalo, Slovnaft získa na jednom litri len niekoľko centov.

Ďalšiu kategóriu tvoria akési zmätočné slová a skutky. Ak sa totiž vyhlasuje za sociálneho, mal by tak aj robiť. Ale jeho nezáujem o niektoré oblasti ma mätú. Preto sa pýtam:

O čo mu vlastne ide?

- Pasuje sa do roly ochrancu zamestnancov. Ochrancu pred dravými vykorisťovateľskými firmami a manažmentmi. No zmohol sa na zníženie flexibility pracovného trhu. Pozabudol zakročiť proti špekulantom nevyplácajúcim mzdy, alebo zámerne bankrotujúcim a opäť veselo podnikajúcim pod novým názvom.

- Ako každý premiér, aj on mal možnosť hospodáriť s pridelenou rezervou. Pamätáte sa ako minul celoročnú časť a ešte si navyšoval? Tak potom sa pamätáte, ako za tie peniaze kupoval popularitu osobným otváraním detských ihrísk. (Účinná a lacná predvolebná kampaň za štátne peniaze.) Určite sa pamätáte aj na povodne odplavujúce predvolebné ihriská. Strane výraznejšie klesli preferencie. Nečudujem sa, postihnutým ľuďom nemal čím prispieť.

- Nasledujúci bod ma zaráža najviac a dokazuje neúprimnosť rečí. Pripomínam, že na riešenie veci mal 4 roky. Uvažujem, či chcel alebo chce upraviť sociálny systém tak, aby mnohopočetné rodiny nedostali vyššie dávky ako pracujúci plat. Zamyslenia hodný sa mi zdá aj výpočet dôchodku z priemernej mzdy človeku, ktorý nikdy nepracoval. Sociálna spravodlivosť a la Smer.

Poslednú kategóriu nazývam: „V čom je fakt dobrý.“ Dobre, dokonca bezkonkurenčne dobre pracuje s faktami a používa ich spôsobmi vzdialenými od myslenia čestného človeka.

V čom je fakt dobrý:

- Ani neviem ako nazvať, ak niekto obviňuje a vyčíta vlastnou chybou. Mám na mysli opakovanú kritiku Mikloša (nechcem ho brániť) kvôli vyše štvorpercentnému deficitu. V roku 2010 tesne pred voľbami, Počiatek zámerne tajil výšku deficitu. Čísla pritom mal k dispozícii, teda ho mohol a hlavne pravdivo a zodpovedne Mal zverejniť. Z odhadovaných 5,5% sa stal 8%-ný pri najvyššom hospodárskom raste v EU, ktorým Fico rád argumentuje. Pochybujem o jeho hraniciach a chrbtovej kosti, počúvajúc podobné tvrdenia.

- Už dlho nik populisticky neporovnával ceny bežného nákupu na Slovensku a v okolitých krajinách. Kým si Fico mohol dovoliť(rozumej, kým bol v opozícii) cestovať za potravinami do zahraničia, kupoval a porovnával ceny, nech všetci vidia aká u nás drahota. A zostavil vládu. A... potraviny nezlacneli, DPH neznížil, pretože eurá by netiekli do štátnej pokladnice. Mimochodom nákup potravín ako exaktnú metódu porovnávania „kvality života“ nevyužili jeho politický a ekonomický oponenti a ani štatistický úrad SR. Našťastie nie každý pristupuje k ekonomickým otázkam povrchne.

- O Gorile mlčí, hoci sa vraj osobne stretol s Haščákom a v spise sa spomínajú zaujímavé informácie o putovaní peňazí do Smeru. V polohe mŕtveho chrobáka sa smeje na Dzurindovom páde a čaká, kým sa na tému zabudne, aby sa stal víťazom.

Žiaľ.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?